Kolaboratívny robot: spojenie, ktoré sa denníku Wall Street Journal zapáčilo

Slávny Leonardo da Vinci sa už koncom 15. storočia pokúšal vyvinúť akéhosi mechanického rytiera, čo sa mu nakoniec pomocou rôznych koliesok, kladiek a káblov podarilo.

Robotický rytier si dokázal sám sadnúť, vstať, hýbať časťami tela a vykonať niekoľko ďalších úkonov. A čo nasledovalo po Leonardovi?

Robolúcia. Alebo dokonca kobolúcia?

O vzniku novodobých priemyselných robotov sme si hovorili minule. Od 70. rokov minulého storočia záujem o ne rástol natoľko, že v súčasnosti možno priemyselné roboty vídať nielen v samotnom priemysle, ale doslova všade okolo nás. Vývoj sa zrýchľuje a s ním prichádza aj čosi, povedzme, stále pomerne nové – kolaboratívne roboty.

Prvý kolaboratívny robot vynašli v roku 1996 J. Edward Colgate a Michael Peshkin, profesori na Northwestern University. V roku 1997, kedy získali na svojich tzv. “kobotov” patent, ho zadefinovali ako „zariadenie a metódu priamej fyzickej interakcie medzi človekom a manipulátorom riadeným počítačom“. Dnešná definícia ho označuje ako ‘robot, ktorý má fyzicky komunikovať s ľuďmi v navzájom zdieľanom pracovnom priestore’.

Opäť v tom majú prsty automobilky

Vynález pôvodne vyšiel z iniciatívy spoločnosti General Motors (GM) v roku 1994, ktorú viedol Prasad Akella z GM Robotics Center. Cieľom iniciatívy bolo nájsť spôsob, ako zaistiť dostatočnú bezpečnosť robotov a robotických zariadení pri spolupráci s ľuďmi. “V 90. rokoch sa totiž organizácii Occupational Safety and Health Administration (OSHA) nepozdávalo, ako GM a ďalšie výrobné fabriky zvládajú ergonómiu vo svojich závodoch,” hovorí Prasad Akella, ktorý stál za snahou vytvoriť kolaboratívne roboty a pridružené technológie popri svojej práci v GM.

Ergonomické problémy eskalovali do zranení na pracovisku, zamestnanci si brali PN-ky a výroba sa spomaľovala. Pre GM boli tieto problémy najviac hmatateľné v záverečných fázach montáže áut. “Ak ste sa aj pokúšali robiť niečo také pomerne jednoduché ako napríklad zdvíhanie a inštalovanie autobatérie, chrbát to nemohol dlho vydržať. Skúste túto činnosť robiť jedenkrát za minútu počas 8-hodinovej pracovnej doby 200 dní do roka.”

Tak, ako GM v roku 1961 v spolupráci s Unimation posunula hranice konštrukcie a používania priemyselných robotov, teraz o tri desaťročia neskôr si GM kladie za cieľ „vyrábať bezpečné roboty, ktoré budú pracovať s ľuďmi a nebudú umiestnené v klietke,“ dokončuje Akella.

Vynálezcovia Colgate a Peshkin boli svojím úspechom nadšení a motivovaní natoľko, že si hneď v roku 1997 založili vlastnú spoločnosť Cobotics a vyrobili niekoľko modelov kolaboratívnych robotov pre automobilový priemysel. Firmu Cobotics v roku 2003 odkúpila spoločnosť Stanley Assembly Technologies.

Aj kolaboratívne roboty, rovnako ako tie priemyselné, samozrejme priniesli svoju dávku neistoty. “Montážnici sa najskôr o svoje pracovné miesta obávali, no neskôr ocenili ich pomoc,” hovorí Peshkin. “Živo si pamätám udalosť, ktorá sa stala v závode Fort Wayne v štáte Indiana,” pridáva sa Akella.

„Pracovníci montážnej linky dostali prototyp kolaboratívneho robota, ktorý sme plánovali používať, testovať a učiť sa na ňom po dobu zhruba troch mesiacov. Keď sme sa vracali späť k jeho demontáži, pracovník na linke mi ďakoval so slovami, že jeho snom je odísť do dôchodku v zdraví a začal v to naozaj veriť až po inštalácii robota. Robotníci dokonca neskôr apelovali na odborovú organizáciu, aby mohli robot naďalej využívať.“

Ktorými slovami ohúrite šéfa?

Spoločnosť GM najskôr prišla s termímon “Intelligent Assist Device” (IAD) ako alternatívou k slovu “cobot”, ktorý sa považoval za príliš úzko spojený so spoločnosťou Cobotics. Termín “cobot” sa však nakoniec ako ozajstné slovo predsa len presadil a prvýkrát sa na piedestáli nových slov ocitol v denníku Wall Street Journal v roku 2000. Tento svetoznámy denník ho vtedy uviedol slovami:

“Tu je náš Glosár budúcnosti – slová, ktoré sa potrebujete naučiť, aby ste ohúrili svojho šéfa, aby ste porozumeli vašim podriadeným a dostali sa bližšie k svojim deťom.” Slovo cobot sa tam vtedy ocitlo napríklad spolu so slovami adultescent (človek stredného veku, ktorý stále holduje kultúre mladých), anacronym (jedna z tých skratiek, ktoré takmer nikto nepozná, resp. nevie, z čoho vznikli; napríklad radar – radio detecting and ranging) alebo cellie (človek, ktorý používa bezdrôtový /cellular/ telefón).

Kolaboratívne roboty dneška

Podľa Medzinárodnej federácie robotiky tvoria v súčasnosti kolaboratívne roboty, ktoré sú určené na pomoc pracovníkom v priemyselných aplikáciách, 3% z globálneho predaja robotov. Avšak do roku 2025 bude tento podiel pravdepodobne stúpať na zhruba 40% s predpokladanou trhovou hodnotou 9 miliárd dolárov. V čom teda ich výhody spočívajú?

Vedia pracovať na rôznych úlohách. Vedia na svoje plecia prevziať činnosti, ktoré môžu byť pre zamestnancov nudné a monotónne. Napríklad, také uťahovanie skrutiek. Zamestnanec sa predsa môže venovať iným, oveľa komplexnejším úlohám. Dnešné kolaboratívne roboty sa navyše už ľahko programujú a dajú sa využiť flexibilnejšie. Medze sa im naozaj nekladú.

ABB uviedla na trh svoj prvý kolaboratívny robot YuMi v roku 2015. Dnes pracuje spoločne s ľuďmi po celom svete vo fabrikách aj laboratóriách a vykonáva rozličné úlohy od montáže elektronických súčiastok až po testovanie bankomatov. Ľahké programovanie kolaboratívnych robotov je presne to, po čom dnes túžia aj menšie podniky, ktoré môžu vyrábať širšiu škálu produktov. To je typ spoločností, ktoré sa čoraz viac rozhodujú pre coboty: menšie podniky so stále sa meniacimi výrobnými linkami môžu profitovať najmä z jednoduchosti preprogramovania týchto robotov. A tak neváhajte a pozrite sa s nami na nových kolaboratívnych robotov, ktorý prichádzajú do nášho portfólia.

Pridajte sa k nám 12. marca 2021 o 13.00 na webinári, kde vám o našich nových kolaboratívnych robotoch povieme viac.

Kategórie and Tagy
O autorovi

Dagmar Vozáriková

Súvisiace články
Komentovať článok